PRAVEK

 

Prvotnopospolná spoločnosť – 3 mil. pred n.l. kedy sa objavili prví predchodcovia človeka a v r. 3000 pred n.l. vznikli najstaršie východné štáty.

 

PRAVEK je najstaršie obdobie vo vývoji ľudstva. Na časovej priamke sa datuje spravidla do r. 3000 pred n.l. – či do r.300 pred n.l. na Slovensku.

Delí sa podľa materiálu, z ktorého si človek zhotovoval nástroje:

- Kamenná doba – staršia

                           – stredná

                           – mladšia

- Bronzová doba

- Železná doba

 

 

DOBA KAMENNÁ

 

- KAMENNÁ DOBA je najstarším obdobím pravekých dejín ľudstva. Jeho názov je odvodený od hlavnej suroviny používanej na výrobu nástrojov – kameňa. Delí sa na staršiu, strednú   a mladšiu kamennú dobu.

  - Staršia doba kamenná – je obdobím praveku a najstaršou fázou doby kamennej. Začalo sa  vtedy, keď sa na zemi objavil človek zručný, ktorého najstaršie kostrové pozostatky sa našli vo východnej Afrike. Začal používať jednoduché kamenné nástroje, ktoré si zhotovoval otĺkaním kameňa o kameň. Ľudia tejto doby žili v jaskyniach, pod skalnými prevismi i pod holým nebom. Živili sa plodmi, korienkami rastlín a drobnými živočíchmi.  Keď sa neskôr objavil človek vzpriamený, ktorého hlavným zdrojom potravy boli naďalej rastliny a ich plody, ale odvážil sa loviť aj väčšie zvieratá, ako jelene a bizóny. Ako nástroj a zbraň mu slúžil pästný  klin (kameň opracovaný do tvaru mandle).  Najvhodnejším materiálom na opracovávanie bol nerast, ktorý je nazývaný ako pazúrik. Keď sa potom objavil človek rozumný,  nazývaný ako pračlovek, bol na úrovni vyššie ako jeho predchodca. Žil v tlupách, kde spoločne zbierali plody a lovili zver. Praľudia sa odievali do koží z ulovených zvierat. Spočiatku sa dorozumievali posunkami a mimikou (napr. rôznou zmenou vo výraze tvári), vydávali však prvé zvuky, ktoré sa stali zárodkami a prvým krokom k reči nás ľudí. Poznali už aj oheň. 

Asi pred 40 000 rokmi sa v krajinách okolo Stredozemného mora objavil človek dnešného typu. Vyrábal si      dokonalejšie nástroje otĺkaním, ale i štiepaním kameňa a kostí (napr. z mamutov). Používali luk, šípy s kamennými hrotmi a harpúny. Býval v chatrčiach, ktoré si zhotovoval z konárov stromov. Na rozdiel od svojich predchodcov žil v spoločenstvách, ktoré boli navzájom príbuzné. Muži lovili mamuty alebo inú zver, či zhotovovali nástroje; ženy sa však starali o oheň, zbierali semená, plody, starali sa o jedlo a deti. Na čele spoločenstva stál jeho najskúsenejší člen –     náčelník.

 

    Z tohto obdobia pochádzajú prvé umelecké výtvory, ako napr. obrazy zvierat namaľované na stenách jaskýň (Altamíra), sošky žien vyrezaných z mamutích klov (napr. Věstonická Venuša, Moravianska Venuša). Najstaršími dokladmi o existencií človeka na území Slovenska sú  nálezy z Gánoviec pri Poprade.      

 

 -  Stredná doba kamenná  - je obdobím praveku, ktoré nasledovalo po staršej dobe kamennej.  

Nemožno ho však presne  datovať, lebo je v rozličných krajinách rozlične datované. Stretávame sa s týmto obdobím iba na území Eurázie, kde vtedy došlo k otepľovaniu podnebia a k ústupu ľadovcov. Človek vtedy býval v malých prenosných chatách.  Nástroje a zbrane si vyrábal zo štiepaného kameňa a kostí, objavujú sa aj prvé brúsené sekery. Živil sa lovom menších cicavcov, rybolovom a zberom rastlinných  plodov, pre potrebu lovu si skrotil psa.

 

    Najvýznamnejšie nálezy tohto obdobia sa na Slovensku našli pri Seredi, Veľkom Slávkove, Strede n./ Bodrogom a inde.

   

 -  Mladšia doba kamenná - je obdobím praveku, a zároveň jeho posledným obdobím. Je to obdobie, v ktorom človek  prešiel z od lovu a zberu k pestovaniu kultúrnych plodín (ako pšenica, jačmeň, proso, hrach,  šošovica), a chovu zvierat (kozy, ovce, neskôr aj ošípané či hovädzí dobytok), stali sa pastiermi a roľníkmi. Pôdu, na ktorej pestoval obilie, získaval     vyrúbaním alebo vypálením lesa. Kypril ju  drevenou palicou, neskôr dreveným hákom, klasy žal žacími nožmi, zrno mlel medzi dvoma     kameňmi (mohlo sa stať, že v zrne boli aj kúsky ulomená z kameňa).

     Štiepne kamenné nástroje nahradili brúsenými, začali vyrábať predmety z dreva a z nepálenej hliny. Budovali si trvalejšie obydlia a stále osady v blízkostí polí pri riekach a potokoch. Bývali v domoch, ktoré mali steny z drevených kolov vrazených do zeme,  prepletených prútím a vymazaných kašou z hliny a z pliev. Strecha ich obydlí  bola zo slamy,

trávy a konárov. Žili v spoločenstvách príbuzných, tvorených na základe príbuzenstva so ženou.

    V tomto období vznikali prvé remeslá: hrnčiarstvo, tkáčstvo, drevorubačstvo a tesárstvo.

    Úcta k zvieratám, matkám, predkom sa v tomto období zmenila na kult úcty k zvieratám, matkám, predkom. A tak z tohto obdobia i pochádzajú rôzne kultové predmety, často s vyobrazením ženy, uctievali sa prírodné božstvá, ktoré mali ovplyvniť úrodu  i plodnosť, a teda im prinášali ľudské obety.  Svojich mŕtvych pochovávali do hrobov v skrčenej polohe na ľavom boku (kostrové pochovávanie), ojedinele ich však aj spaľovali (žiarové pochovávanie).

 

    Najvýznamnejšími nálezmi z tohto obdobia sa na Slovensku našli v Barci, Bíni, Blatnom, v jaskyni Domica, v Dvoroch n./ Žitavou, v Hurbanove, Kopčanoch, Lužiankach, v Nitre, v Nitr. Hrádku, Svodíne, v Štúrove, Veľk. Raškovciach, Veľ. Grobe.

 

 

DOBA BRONZOVÁ

 

- BRONZOVÁ DOBA je mladším obdobím praveku, ktoré sa však nedá časovo presne vymedziť, pretože v rôznych krajinách trval rôzne dlho. Na Slovensku trvalo toto obdobie v rokoch 2000 – 700 pred Kr. Je to obdobie, pre ktoré je charakteristická výroba nástrojov z bronzu. Hoci  prvými kovmi, ktoré ľudia poznali, bolo zlato a meď, nepoužívali ich však na výrobu nástrojov, že boli mäkké. Ako prví spoznali výrobu bronzu obyvatelia Stredomorskej oblasti v 4. tis. pred   n.l., ale na našom území sa však začal vyrábať až začiatkom 2.tis. pred n.l. Odlievaniu predmetov z bronzu – ako meče, dýky, kopije; sa venovali kovolejári, ďalší remeselníci vyrábali šperky. Obchodníci s bronzom vozili jantár od Baltského mora – po jantárovej ceste, šperky z južnej Európy a soľ z Álp. V tomto období sa začali oddeľovať remeslá od poľnohospodárstva.

    Príbuzné rody sa združovali do kmeňov, v ktorom tieto rody uctievali svojho predka – v podobe totemu. Taktiež už vznikali v tomto období mestá s palácmi a hradbami – napr. v Grécku, na Sardínii a na  Slovensku vznikali prvé hradiská.

  Vtedy tu žilo viacero kmeňov s rozličnou kultúrou, rozličným spôsobom výroby a aj života.

  Kultúra únětická – ľudia z tejto kultúry, nazvanej podľa pohrebiska v Úněticiach pri Prahe – bol najznámejšou stredoeurópskou kultúrou v dobe bronzovej, si staval opevnené remeselné osady, kde vyrábal bronzové i zláte výrobky či                                 keramiku. Na Slovensku sídlil v Nitre, Matuškove, Sládkovičove a inde.

 

  Kultúra popolnicových polí – ľudia z tejto kultúry začali používať bronzový kosák. Svojich mŕtvych spaľovali a ich popol pochovávali v keramických nádobách – popolniciach. Osídlili celé naše územia.

 

  Kultúra mohylová – ľudia z tejto kultúry pochovával svojich zosnulých v mohylách, ktoré mali                                 kamenné vnútro s drevenou hrobovou komorou. Sídlil na celom území Slovenska – ako Smolenice, Buková, Kráľovský Chlmec a iné.

 

 

DOBA ŽELEZNÁ

 

- ŽELEZNÁ DOBA  je najmladším obdobím dejín praveku. V tomto období sa začali používať železné nástroje a zbrane. Národy si ako veľké bohatstvo chránili tajomstvo výroby železa. Na Blízkom východe – Mezopotámia, Babylon výrobu železa poznali už v pol. 3. tisíc. pred Kr. Starí Gréci ho začali používať v 11.-10. stor. pred Kr. odkiaľ sa v 8.-7. stor. pred Kr. dostal až k nám. Železo, ako iste vieme sa v prírode nenachádza v čistej podobe, vyrába sa pri vysokých teplotách v taviacich peciach a opracováva sa kovaním z tepla. Preto s jeho využívaním sa začali rozvíjať remeslá ako  hutníctvo  a kováčstvo, ale aj ďalšie, ktoré s jeho výrobou nesúvisia, napr. sklárstvo. Vznikli nové nástroje, napríklad železné radlo, ktoré vystriedalo hák na kyprenie pôdy. Do radla s kovovou radlicou začali ľudia zapriahať zvieratá. V spoločnosti dochádzalo  k rozdeľovaniu jej členov na zámožných veľmožov, ktorí žili v opevnených sídlach, bojovníkov –  vojakov, obchodníkov, remeselníkov, roľníkov a ďalších. Archeológovia delia dobu železnú v Európe na staršiu – zvanú halštatskú, a mladšiu – nazývanú ako laténsku.

 

  Najvýznamnejšie hradiská z halštatskej doby na Slovensku sú napr. v Smoleniciach. A z doby laténskej sú najvýznamnejšie hradiská sú v Nitrianskom Hrádku, na Zemplíne, na Liptove  a inde.  

 

 

 

LINKY

HOME

HISTÓRIA – SPÄŤ

STAROVEK

STREDOVEK

NOVOVEK

 

 

 

 

 

© www.slachtickerody.euweb.cz

___________________

zdroj:

internet

Wikipédia

Školský lexikón – SPN, 1992